Bonum et verum

„Vládnuť by mali tí, ktorí by vedeli vládnuť najlepšie“ Aristoteles

Povaha človeka môže mať rôzne zdravotné resp. psychické vady. Tie je možné mať už od narodenia, ale taktiež ich získať až počas života. Najlepší výraz vyjadrujúci ľahkú pomätenosť až ťažký idiotizmus a šialenstvo je choromyseľnosť.

Slovo choromyseľnosť možno definovať ako poruchu buniek, ktoré tvoria výkon mentálnych a psychických vlastností. Málo kedy však choromyseľnosť prerastie až do šialenstva. Stavy šialenstva a relatívne normálneho správania sa často menia. Zastúpenie choromyseľného správania môže byť len občasné. Aj napriek tomu však je v povahe choromyseľnosť zastúpená. Pre ľudstvo je fakt, že choromyseľnosť nie je zväčša spojená so šialenosťou pozitívna. Laickú verejnosť a odborníkov to môže pomýliť pri snahe určiť diagnózu a choromyseľnosť môže byť zamieňaná s inými negatívne pôsobiacimi vlastnosťami.

Porucha vlastností spôsobuje v uvažovaní a konaní človeka skraty. Tie sa dejú vedome ale i nevedome. Postihnutý pacient si nemusí uvedomovať nerozvážnosť, choromyseľnosť ba až šialenosť svojich krokov. Slovo šialenosť je mnoho ráz nesprávne použité. Ľudia priam bažia po šialených zážitkoch, ľuďoch. Predstava, že šialené správanie je základ slobody je nesprávna až vadná. Diagnóza choromyseľnosti neznamená, že postihnutý človek musí byť automaticky umiestnený v ústave. Dokonca ani najbližší príbuzní si dlhé roky nemusia uvedomiť mentálne postihnutie svojho blízkeho. Zväčša sa im však po čase niečo zazdá. Vidia a uvedomujú si rôzne zvláštnosti v uvažovaní, postojoch a vo výkone povahy príbuzného. Z obavy, často kvôli pocitu trápnosti, sa o tom neodvážia hovoriť ani s blízkym okolím a už vôbec nie s odborníkmi.

Nie je príliš ojedinelý jav, keď sa do politických funkcií dostanú ľudia, ktorí vykazujú mentálne a psychické poruchy. Dôvodov pre zvolenie choromyseľných jedincov do vrcholovej politiky je niekoľko. Väčšina civilizácie nepozná typologické znaky, podľa ktorých možno jasne a zreteľne identifikovať mentálny resp. psychický stav človeka. Ľudia sa rozhodujú kvôli nevedomosti pocitovo a pudovo, a nie podľa racionálneho uvažovania overeného faktami. Pocity sú pre človeka síce dôležité, ale pri rozhodovaní musia ísť 100 percent bokom. Rozhodovanie môže byť podnecované aj zlomyseľnou snahou škodiť. Istým ľuďom totiž vyhovuje mať vo vedúcej pozícií choromyseľného človeka. Vedia, že môže spôsobiť škody, ktoré prinesú spoločnosti problémy, no dotyčným osobný úžitok.

Prípad, aký je možný aj na Slovensku, keby sa do čela vlády dostal choromyseľný jedinec by bol pre krajinu veľkou hrozbou. Skúsme si predstaviť krajinu, na ktorej čele sa nachádza choromyseľný jedinec. Oslabená koncentrácia, problém s chápaním myšlienok, iných aj svojich, a mnohé ďalšie aspekty sú pre jedinca nevýhodné . Ak však nimi disponuje predseda vlády, je to pre krajinu bezprostredná hrozba.  Psychická nestálosť enormná. Jeden deň skalopevne obhajuje svoj názor a pokladá ho za jediný správny (bez overenia faktov) a ďalší deň presviedča všetkých naokolo o opaku. Jeho emočné výbuchy (napr. emočné výstupy v parlamente aj po ukončení schôdze), poruchy správania (nadávky, narušovanie tlačových besied, osobné útoky) a viditeľná nesústredenosť nahrávajú teórií o choromyseľnosti. V dôsledku slabej empatie taktiež spôsobovanie krokov, ktorých následkami by sa Slovensko dostalo do spoločenských problémov. „BLACK“ opatrenie, ktoré môže zamedziť spoločenský kontakt a športové aktivity by rozhodne spôsobilo zvýšenú chorobnosť, ba až úmrtnosť populácie ešte viac ako samotný koronavírus. Je to podložené prepojenosťou psychického napätia s chorobami. Človek „v pohode“ má oveľa menšiu pravdepodobnosť nakazenia a silného priebehu choroby ako vystresovaný jedinec. Našťastie sa už pán premiér od blackoutu začína odkláňať na odporúčania všetkých kompetentných v jeho okolí. Nabudúce to môže byť ale iná nepríčetná myšlienka…

Povaha sa najviac prejavuje v krízových situáciách, kedy nemožno správanie nadhrávať. Jedinec vtedy nemá čas alebo energiu prehodnocovať myšlienku po myšlienke a upravovať výkon svojej povahy. Krízová situácia nastala aj v prípade koronavírusu (krízová nie v zmysle počtu chorých ako je uverejňované, keďže iné choroby si vyžadujú väčšie množstvá chorých a mŕtvych ako koronavírus, ale v zmysle radikálnych nerozvážnych opatrení, ktoré mohutne zasiahli svetovú ekonomiku a poškodia psychické zdravie niektorých ľudí). Predseda vlády je v takých situáciách nútený pracovať 20 hodín denne a nie je mu čo závidieť. Jeho profesné predpoklady by mali byť schopné zvládnuť aj taký veľký tlak. By mali… ! Sú v prípade premiéra s modrou vojenskou knižkou? Ak ste pozorne čítali definície správania choromyseľnosti, odpoveď na otázku či je Matovič choromyseľným človekom nájdete sami.