Bonum et verum

„Nikto nie je tak beznádejne zotročený, ako tí, ktorí falošne veria, že sú slobodní.“ (Johann Wolfgang von Goethe)

Je kapitalizmus spoločnosť otrokárov a otrokov? Možno systém neumožňujúci pre ľudí dosiahnuť úplnú slobodu nazvať otrokárskou spoločnosťou? Sloboda je často vnímaná nesprávne. Nie úplne správna poučka vraví, že sloboda je neprítomnosť donucovania. SLOBODA JE NEZÁVISLOSŤ NA VÄČŠINE ŽIVOTNÝCH OKOLNOSTÍ A NA POSTOJOCH OKOLITÝCH ĽUDÍ.  Pri tejto definícii je možné zistiť, že drvivá väčšina ľudí na planéte nie je skutočne slobodná. Početné množstvo manipulátorov presadzuje dennodenne za pomoci „hovorcov systému“, že žijeme v najslobodnejšej ére v histórii. Tieto metódy manipulácie verejnej mienky sú na Zemi prítomné už stáročia. Ľudia vo všetkých dobách boli presvedčení, že dosiahli vysoký stupeň poznania, no nevideli zákulisné hry rôznych štruktúr na národnostnej, politickej či celkovej spoločenskej úrovni. Nereálna sloboda im zalepila oči. Tu prichádzame ku kameňu úrazu. Ľudia v domnienke o ich slobodnom živote v spoločnosti páchajú väčšie zlo ako jedinci, ktorí si uvedomujú, že nežijú skutočne slobodný život. Možno to zgeneralizovať. Ak človek sám sebe klame, napácha viac škody ako ten, ktorý si uvedomuje problémy samého seba a spoločnosti. Ľudia, ktorí v súčasnom šialenom systéme tvrdia o sebe, že sú slobodní, často klamú. Oni to nemusia robiť naschvál, no žijú v nevedomosti. Žijú v predstave, že sloboda je o liberalizme a o tom „robím si čo chcem“. Veľmi sa mýlia. Dostávajú sa do nevýhodného stavu, v ktorom jedincov, ktorí vnímajú svet reálne, začnú odsudzovať a stavať ho na podstavec s nápisom: „Ten, ktorý nám chce zobrať slobodu!“ Oni sami sa zrazu nevedomky stanú zástancami chorobným myšlienok systému. Ak si spomínate na film Matrix, možno nájdete veľa podobností so súčasným svetom. To preto, že tam veľa podobností je…

Istá skupina ľudí, najmä mladých, ktorí sú najľahšie manipulovateľní, vidí slobodu v slobode slova. SLOBODA SLOVA V SÚČASNOM SYSTÉME NEEXISTUJE! EXISTUJE IBA SLOBODA SLOV, KTORÉ SÚ SPOLOČENSKY UZNÁVANÉ! Súbor slobody slov, ktoré možno beztrestne používať, tvoria vedúce skupiny ľudí pomocou poslíčkov v podobe väčšiny médií, politikov, historikov, lekárov, pedagógov atď… O vybraných témach možno „slobodne“ tvrdiť ako o zlých, u niektorých to je naopak. Táto myšlienka je prítomná neustále. Koniec vlády komunistickej strany a príchod otrokárskeho kapitalistického systému nepriniesol žiadnu slobodu slova. Tak, ako bolo počas minulého režimu zakázané hovoriť negatívne o komunizme, velebilo sa Rusko a Západ bol zlý, dnes v dobe totalitného kapitalizmu sa velebí USA a všetci priaznivci iného názoru sú hanlivo označovaní ako rusofili. Pri nemilom vyjadrovaní sa o kapitalizme, alebo nebodaj o choromyseľnom liberalizme, dostávajú autori nálepky ako konšpirátori či nevďačníci. V minulom režime boli spoločensky netolerované témy o negatívnej stránke východného bloku. V súčasnom systéme sú netolerované témy na adresu USA. Dnešný systém začal výrazne popierať slobodu slova napríklad aj zákonmi o popieraní istých udalostí.

Ešte raz definícia slobody. SLOBODA JE NEZÁVISLOSŤ NA VÄČŠINE ŽIVOTNÝCH OKOLNOSTÍ A NA POSTOJOCH OKOLITÝCH ĽUDÍ.  Systém vytvárajúci hodnoty, v ktorých sú obrovské rozdiely v životnej úrovni ľudí, nemôže byť považovaný za slobodný. Ak stratíme zamestnanie v dôsledku nepriaznivých okolností a prídeme o prácu, nemôžme sa slobodne rozhodovať, Musíme byť vďačný za hocijakú pracovnú príležitosť, aby sme uživili samého seba. Aj pri voľbe zamestnania sme závislí na postojoch okolitých ľudí (druhá časť poučky a na vonkajších podnetoch. Tvrdenie, že každý človek má rovnako na výber, je rovnako scestná. Politici, ktorí presadzujú takéto liberálne metódy, by mali byť okamžite zbavený funkcie.  Kapitalizmus s prímesou liberalizmu je vhodný jedine pre majetných ľudí, ktorí sú pre finančnú zábezpeku menej závislí na vonkajších okolnostiach a iných ľuďoch. Ani oni ale často nedosiahnu skutočný stav slobody.

Otroka možno definovať ako neslobodného človeka, ktorý je vo vlastníctve otrokára. A práve tu je možné badať otrokársku spoločnosť aj v dnešnom systéme. Je len dôkladnejšie zamaskovaná, ale je prítomná. Ľudia síce nie sú v priamom vlastníctve zamestnávateľa, ale v dôsledku finančného systému sú závislí nepriamo. Skutočnú osobnostnú slobodu je však možné dosiahnuť aj napriek nevýhodným okolnostiam. Nezáleží na náboženskom presvedčení, profesionálnom zameraní alebo na rodinných pomeroch. Dôležitá je dobrá životospráva (t. j. správa života), ktorá v širšom význame zahŕňa aj úpravu vlastnej povahy a vymazanie negatívnych povahových vlastností. Otázka „Čo zmôže jedinec v obrovskom počte ľudí?“ je nesprávna. Je nutné, aby začal každý od seba. Celkovú slobodu spoločnosti je totiž možné dosiahnuť vtedy, ak bude každý pracovať na zlepšení vlastnej povahy a nastane odstránenie spoločensky nevýhodných skutočností. Proces je to ešte dlhý, ale aj vy môžete prispieť k zlepšeniu.